Dôvod 1: Slobodná vôľa

​

Dčlovek nie je Božím otrokom, ale Boh ho obdaril slobodnou vôľou na svoj obraz. Z toho vyplýva voľba medzi dobrom a zlom so všetkými dôsledkami. To znamená, že za všetko utrpenie môžu ľudia. Pretože každý človek sa sám rozhodne, či chce niekomu urobiť niečo dobré alebo zlé.

Bohužiaľ, ľudia s priveľa peňazí majú priveľkú moc.

Ak vychádzame z kresťanského obrazu Boha, ktorý je založený na rovnici posledného alebo prvého princípu (Boha!) s dobrým, krásnym a pravdivým (podľa Platóna, po ktorom nasledujú veľkí metafyzici Západu), Boh môže nikdy nebuď príčinou ani pôvodcom zla a utrpenia vo svete. Preto sa na otázku utrpenia vo svete dá odpovedať len z perspektívy slobody: Pretože človek sa sám slobodne rozhoduje, môže sa rozhodnúť aj proti Božej vôli a spôsobiť tak vo svete mravné zlo a utrpenie.

​

Dôvod 2: prírodné zákony

DUtrpenie nie je spôsobené len morálnym zlom (spôsobeným slobodnou vôľou človeka), ale vyplýva aj z toho, že príroda podlieha zákonu kauzality, ktorý možno interpretovať ako neutrálny, a teda mimo dobra a zla vo večnom chápaní. Bežne to označujeme aj ako „zlé veci v prírode“, čo zahŕňa napríklad akékoľvek prírodné katastrofy (zemetrasenia, búrky, sopečné erupcie a pod.), choroby a podobne. Toto „zlé“ definujú iba ľudia ako také a prísne vzaté je vlastne neutrálne, t. j. ani dobré, ani zlé. Je imanentná kozmickému zákonu večného stávania, prírodným zákonom. Tento večný zákon prírody nepozná morálny rozdiel medzi dobrom a zlom, ale je jednoducho o neutrálnych prírodných procesoch. Boh dal prírode a vesmíru túto vlastnú neutrálnu dynamiku, podobnú iniciovanému „perpetuum mobile“. Žiaľ, keďže my ľudia podliehame hmote, musíme sa s týmito prírodnými procesmi vyrovnať. Zároveň vieme, že náš život je konečný a že takéto protivenstvá musíme znášať len obmedzený čas. Namiesto toho môžeme všetky svoje nádeje vložiť do dokonalého nebeského posmrtného života, o ktorý sa budeme snažiť. Podľa toho by sme mali zosúladiť celý svoj život dodržiavaním božských zákonov.

​

​